Byť u seba.
Vnímať sa.
Byť vo svojom skutočnom živote.
Nechodiť už po verziách životov vytvorených mysľou.
Čo to je byť u seba?
Tá najjednoduchšia vec. A práve preto toľko prehliadaná.
Žiť jednoducho. V kľude. V pokojnej radosti a plnej spokojnosti, o ktoré sa nemusím nijako snažiť. Život to prináša sám. Vnímam čo všetko je práve to moje. Čo so mnou ladí, ako mi to sedí, v čom mi je dobre.
Nič z toho nezískame snahou dosiahnuť to. Pretože to nie je nikde mimo nás. Odjakživa tým sme.
V náporoch nárokov, ktoré myseľ tvrdí že musíme a máme plniť. Poskytovaním pozornosti práve tomuto, si jednoduchosť spokojného života zatieňujeme.
Vo vymyslenom kolotoči aktivít ktorým myseľ vždy dáva väčšie či menšie opodstatnenie, prečo to či ono máme robiť. Ako to má byť. Ako tu žiť. Čo je potrebné. Čo musíme.. Sa stále pohybujeme iba v myšlienkových svetoch. Všetky do jedného sú vymyslené. Nedokonalé. Nikdy nás nijaký z nich nepustí k tomu, aby nám bolo jednoducho celkovo dobre.
To je život z mysle. Život v úrovni príkazov a obmedzení. Nie je to náš pôvodný svet.
To čím sme, odkiaľ pochádzame a čo je základnou vždy dostupnou možnosťou ako tu žiť skutočnú plnosť, nie je žiadna z variant myšlienkových svetov.
